Vydavateľstvo a rok vydania: barecz & conrad books, 2019
Jazyk: slovenský
Počet strán: 256
Popis:Existuje spoľahlivý spôsob, ako znížiť stres a úzkosť a zároveň podporiť pamäť? Zvýšiť IQ a spomaliť proces starnutia? Stať sa kreatívnejší a sústredenejší zároveň? Odpoveď je jednoduchá: hýbte sa a dobehnite svoj mozog!
Pravidelné cvičenie stimuluje mozog nevídaným spôsobom. Jeho výsledky neprekoná ani kombinovaný účinok liekov, výživových doplnkov a mentálnych cvičení, ako lúštenie krížoviek a riešenie sudoku. Moderná neuroveda a výskum preukázali, že fyzické cvičenie má mimoriadne účinky na naše mentálne zdravie a vyrovnanosť. Kniha Dobehni svoj mozog prináša výsledky týchto výskumov v praktickej forme a je ideálnym návodom na ich použitie v každodennom živote.
Dobehni svoj mozog od renomovaného švédskeho psychiatra a “brain bloggera” Andersa Hansena Vám povie:
• Prečo je telesná aktivita najlepšou ochranou pred demenciou. • Aký druh cvičenia možno použiť na liečbu depresie. • Ako cvičenie zvyšuje sústredenie u detí a špeciálne u detí s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). • Ako sa deti s pravidelným pohybom a telesnou aktivitou môžu zlepšiť v matematike a rečovom prejave. • Prečo magický pocit eufórie pri behaní a látky, ktoré počas nej telo vylúči, majú úžasný vplyv na naše zdravie, energiu a náladu.
Kniha Dobehni svoj mozog Vás určite rozhýbe.
Myslím, že toto je už tretia kniha, ktorú som od známeho švédskeho psychiatra Hansena čítala a musím, bohužiaľ, skonštatovať, že táto kniha sa mi páčila zo všetkých najmenej.
Štýl a téma knihy je úplne super. Autor vám na základe poznatkov vedeckých štúdií vysvetľuje, že cvičenie a pohyb (a primárne behanie a kráčanie) má blahodárny účinok na naše zdravie. To síce nie je žiadna novinka a všetci to vieme, no prekvapivé na tejto knihe je to, že z našich športových aktivít má úžitok aj mozog, čo sa donedávna nevedelo. Autor tvrdí, že prechádzka a športové aktivity majú dokonca lepší účinok na náš mozog ako rôzne duševné hlavolamy či vitamínové doplnky. Dokonca je dokázané, že cvičenie mozog omladzuje.
Myslím si, že je dôležité o tomto hovoriť, no problém, ktorý som mala s touto knihou, je, že sa táto múdrosť dookola opakuje v každej jednej kapitole. Zvládla som viac ako polovicu knihy, no všetky ďalšie kapitoly sa čítali čoraz horšie, pretože mi už došla trpezlivosť a tak či onak výsledok danej kapitoly bol rovnaký: musíme sa cvičiť a hýbať.
Myslím si, že tento typ knihy by sa dal úplne v pohode zhrnúť asi tak do sto strán a nemalo význam knihu natiahnuť na takmer 260 strán. Viac-menej, pointu celej knihy si viete prečítať už iba z jej popisu a nepotrebujete si ju kupovať. 🙃
Hlavná myšlienka: Nie je jednoduché nájsť a akceptovať samého seba, obzvlášť v spoločnosti, ktorá nám diktuje, akými máme byť.
Popis: Asa v pätnástich rokoch kvôli tragickej nehode prichádza o oboch rodičov. Na pohrebe si ju príbuzní pohadzujú hore-dole ako bremeno a nikto sa jej nechce dlhodobo ujať, až kým sa neozve jej vlastná teta. Makio, mladšia sestra jej zosnulej matky, sa však ani zďaleka nespráva ako sa na bežnú dospelú ženu patrí a jej osamelý spôsob života neraz donúti nadvihnúť obočie ostatných členov rodiny. Vlastne, Makio svoju staršiu sestru v podstate nenávidela, preto je pre všetkých veľkým prekvapením, že je ochotná si Asu vziať k sebe. Na druhý deň však jej hrdinstvo vyprcháva. Vychovávať tínedžera nie je vôbec jednoduché. Navyše, Makio je celkom hanblivá a nevadí jej samota, čo extrovertná Asa nedokáže pochopiť. Aj napriek tomu ale svoju tetu akceptuje aj keď je dospelákom, ktorý sa vôbec nespráva ako dospelák.
Popravde, neviem, kde pri tomto príbehu začať. Poslednú dobu som bola už unavená z akčných príbehov a povrchných tém, ktoré vyšumeli kamsi do stratena. Toto je presne ten typ príbehu, ktorí ľudia odhodia s tým, že je príliš nudný, ale bol presne to, čo som potrebovala. Tento príbeh je pre mňa ako závan čerstvého vzduchu a ja som chcela s vami zazdieľať, prečo.
„V ten deň ma táto žena s očami ako osamelý vlk zachránila pred biednym, osamelým osudom.“
Asa je zmätená. Iba si odbehla do obchodu a keď vyšla von, jej rodičia boli preč. Očakávali by ste dramatický plač, no nič také sa nedeje. Asa je príliš v šoku na to, aby na povrch unikli nejaké slzy. Spolu so svojou starou mamou končí v márnici, kde musí niekto identifikovať telá jej rodičov, pretože stará mama sa na to skrátka necíti… Prichádza Makio, jej teta, ktorú všetci poznajú ako chladnú a odmeranú ženu. Makio je priamočiara a úprimná, no nie bezcitná. Pri pohľade na zúboženú Asu ju berie niekam von, aby sa mohla aspoň trocha najesť a vypiť niečo teplé. Tam jej vysvetlí, že ľudia sa môžu cítiť hocijako a že aj keď to je od nej možno hnusné, necíti smútok preto, že jej vlastná sestra umrela. Tak ako si nevyčíta vlastný smútok, hovorí aj Ase, že jej nikdy nebude vyčítať to, že práve teraz neplače.
„To, čo cítiš, patrí len tebe a nikto nemá právo ťa zato kritizovať.“
Séria citlivo opisuje ako sa ľudia vyrovnávajú so stratou a ako spracovávajú smútok. Niektorí plačú okamžite, niektorí neplačú vôbec. Autorka brilantne vykresľuje, aké asi pocity má človek, keď príde o niekoho blízkeho. A je to vidno aj na Ase, ktorá so svojim smútkom a náhlou osamelosťou bojuje po boku so svojou novou opatrovníčkou – tetou Makio.
Makio je 35-ročná žena, ktorá žije sama bez partnera a pracuje ako spisovateľka. Žije v malom jednoizbovom apartmáne, nedvíha telefón a väčšinu dní nevychádza z domu. Takýto spôsob života nie je pre bežné japonské ženy akceptovateľný. Príbuzní ju preto považujú za čudáčku. Aj Asa je prekvapená. Makio sa nespráva ako typický dospelák. Väčšinou ani len netuší, aký je deň v týždni. Píše na počítači dlho do noci. Často zabúda na podstatné veci a nedvíha mobilný telefón. Takto sa predsa nespráva dospelák!
Oproti tomu, mama bola prototypom dokonalej Japonky. Našla si muža, vydala sa za neho a mali krásnu dcéru. Zostala ako žena v domácnosti, aby sa o ňu mohla starať, hoci Asa už končila základnú školu. Toto je bežná norma a realita japonských žien. Akýsi ideál, ako to má byť. Je preto jasné, že Minori, staršia sestra Makio a matka Asy, takto žila. Autorka kladie do kontrastu navonok ideálny život Minori, ktorá žila presne tak, ako sa na ženu patrí a jej mladšiu sestru Makio, ktorá hodila spoločenské normy za hlavu a žije si po svojom, tak ako to cíti.
Makio vie, že súčasný spôsob života jej vyhovuje. Samota jej nikdy nevadila a aj tak celé dni iba sedí za počítačom a ťuká do klávesnice. Bola vždy iná, ako osamelý vlk. A to je aj to, čo jej staršia sestra Minori vyhadzovala na oči. Minori neustále komentovala aj to, že Makio je sebecká a správa sa tak, ako chce. Raz jej dokonca nájde v zošite rukopis románu a posmieva sa jej zato, že chce byť spisovateľka. Neustále nepríjemné poznámky a ponižovanie, takéto niečo bolí, keď to počujete od vlastných členov rodiny. Ani pre matku totiž Makio nikdy nebola milovaná dcéra. Preto Makio po dovŕšení dospelosti odišla z domu a svoju rodinu takmer vôbec nenavštevuje. Splnila si svoj sen a stala sa spisovateľkou.
A Minori sa stala ženou v domácnosti, tak ako chcela. Až neskôr zisťujeme, že Minori sa so svojim mužom v skutočnosti nikdy nezosobášila, hoci mali dieťa. Nevedela o tom dokonca ani ich matka. Žila so svojom partnerom preto, lebo bol jediným, kto ju nesúdil. Až tam sa reálne ukázalo, ako skončila Minori, vždy priebojná a dokonalá v očiach iných. Asa bola jej svetlom a preto pre ňu začala písať denník, ktorý jej chcela dať, keď bude mať 20. Viac sa však nedozvieme, nakoľko Minori je už nadobro preč a stretávame sa s ňou v celej sérii už iba prostredníctvom spomienok.
Makio však navrhne, aby si aj Asa písala vlastný denník. Odtiaľ pochádza aj názov série „Denník s čarodejnicou“. Pre mnohých je Makio totiž zosobnenie akejsi starej bosorky.
„Možno by bolo dobré, keby si si začala viesť denník. Mohla by si zapisovať, čo ti ľudia hovoria, alebo naopak, čo ti nehovoria. Mohla by si si tiež zapisovať, čo v danej chvíli cítiš alebo čo necítiš. Môžeš do svojho denníka napísať pravdu, ale i klamstvo.“
Celá séria nežne vysvetľuje, aké je ťažké (nielen) pre dospievajúceho človeka nájsť samého seba a to, čo ho napĺňa a potom dosiahnuť to, aby bol akceptovaný. Sama Asa je zo všetkého zmätená. Jej matka vždy hovorila, že má robiť to, čo chce a čo ju robí šťastnou, a predsa nie je spokojná, keď Asa urobí niečo, čo ju robí šťastnou. Má teda robiť to, čo chce, alebo to, čo chcú jej rodičia? Najhoršie je však to, že Asa sa už nikdy nedozvie, čo vlastne od nej rodičia chceli a čo si o tom všetkom myslia… A… akí vlastne boli? Asa s nimi žila 15 rokov a zisťuje, že ich vôbec nepozná.
Autorka sa vo svojej sérii venuje nielen Makio a Ase, ale stretnete sa aj s obrovským množstvom postáv. Prostredníctvom ich životov opisuje, aký tlak deti zažívajú, aby splnili očakávania svojich rodičov a ako sú často považované za sklamanie aj napriek tomu, že urobili maximum. Makio sa snaží počas vychovávania Asy prísť na to, ako vlastne funguje rodičovstvo a popritom v kontraste vidíme, čo ako dieťa zažívala ona a jej priatelia zo strany svojich rodičov.
Očakávania a spoločenské normy vytvárajú na ľudí tlak a často končia niekde, kde sa necítia šťastný a to všetko za cenu toho, aby navonok vyzerali ako dospelí ľudia s usporiadaným životom. Ľudia nám vnucujú všetko pod rúškom „normálnosti“ a všetko čo i len trocha iné a neštandardné je považované za čudné a zlé, no kam nás to napokon všetkých doženie?
O tejto sérii by som naozaj mohla napísať román. Niektoré scény a dialógy vo vás hlboko zarezonujú, s ďalšími budete súcitiť. Celá séria vás donúti zamyslieť sa nad mnohými vecami a aj napriek tomu, že v diele dominujú veľmi ťažké témy ako už spomínaná tragédia, či toxické rodinné vzťahy, oddýchnete si a toto dielo malo pre mňa priam upokojujúci a liečivý účinok. Čo ma teší viac, je, že táto séria sa po dlhých rokoch dočkala aj filmového spracovania v roku 2024 a len nedávno skončilo vysielanie aj animovanej adaptácie.
Popis:Krátky pôst, dlhý život. Tak jednoducho sa dá zhrnúť blahodarný vplyv, ktorý má na naše zdravie niekoľkohodinový alebo denný pôst. Pri prerušovanom pôste sa obmedzí príjem potravy na niekoľko hodín denne. Pritom nemusíte počítať kalórie, ani sa zriekať určitých jedál, a predsa schudnete. Navyše, dlhodobo si upevníte zdravie.
Daniel Roth v tejto knihe podrobne opisuje, prečo je metóda prerušovaného pôstu taká efektívna. Okrem odľahčene interpretovaných poznatkov rôznych lekárskych štúdií a svojich vlastných skúseností ponúka ľahko pochopiteľný úvod do tohto výnimočného druhu stravovania a množstvo užitočných tipov, aby si každý mohol nájsť taký koncept prerušovaného pôstu, ktorý mu najviac vyhovuje – bez ohľadu na to, či pritom nejako zmení svoje stravovacie a športové návyky.
V tejto knihe sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o rôznych metódach prerušovaného pôstu, aby ste mohli byť dlhodobo zdraví a štíhli bez namáhavých diét.
O prerušovanom pôste som už niečo zachytila, koniec-koncov, nie je to vôbec nejaký nový koncept a je o ňom už množstvo štúdií. Nikdy som si však o ňom nečítala niečo viac, takže keď mi padla do oka kniha, ktorá sa venovala celá iba tejto metóde stravovania, kúpila som si ju.
Kniha vám veľmi jednoducho vysvetlí, čo to je prerušovaný pôst, aké sú pri ňom pravidlá. Autor čerpá z obrovského množstva štúdií a všetky ich nájdete uvedené na konci knihy, takže ak vás daná štúdia zaujme, viete sa k nej dostať. Okrem toho autor zdieľa svoje osobné skúsenosti s prerušovaným pôstom a skúsenosti svojej rodiny, či známych. Pokiaľ ste doteraz o prerušovanom pôste nič nepočuli, potrebujete iba túto knihu a nič iné.
Veľmi sa mi páčilo, že niektoré kapitoly obsahovali aj tzv. „Stručne a jasne“ sekciu, kde bola celá pointa kapitoly zhrnutá v pár bodoch. Priala by som si, aby toto robili viacerí autori, pretože vám to veľmi jednoducho vysvetlilo o čo ide a viete sa k tomu vrátiť bez toho, aby ste celú knihu museli čítať odznova, ak sa snažíte nájsť nejaký bod.
Prekvapivo som zistila, že prerušovaný pôst dodržiavam sama bez toho, aby som o tom vedela. Aj keď v poslednej dobe neskoro večer mašrktím (a často iba pre chuť a nie kvôli hladu), keď som si spomenula na svoje predchádzajúce zvyky, uvedomila som si, že môj samotný prirodzený rytmus stravovania funguje na štýle prerušovaého pôstu.
Neľutujem, že som si túto knihu kúpila a určite ju odporúčam každému, kto sa chce o tejto metóde stravovania dozvedieť niečo viac.
BuJo Haven 