Čaj a káva s po vo vode hneď dvoma najčastejšie konzumovanými nápojmi na planéte. Sú plné antioxidantov, flavonoidov a iných biologicky aktívnych látok, ktoré môžu byť zdraviu prospešné. Poďme sa teda v dnešnom článku pozrieť bližšie na kávu, aby sme sa dozvedeli, kedy je prospešná pre zdravie a kedy zase naopak.

Milovníci kávy na celom svete, ktorí siahnu po svojom obľúbenom rannom nápoji, pravdepodobne neuvažujú o jeho zdravotných výhodách alebo rizikách. Napriek tomu je tento nápoj predmetom dlhej histórie diskusií. 

Káva a naše zdravie

Šálka ​​kávy, ktorú si objednáte v kaviarni, sa pravdepodobne líši od kávy, ktorú si uvaríte doma. To, čo definuje šálku kávy, je typ použitého kávového zrna, spôsob praženia, množstvo mletia a spôsob varenia.

Vedeli ste, že v roku 1991 bola káva zaradená do zoznamu možných karcinogénov Svetovou zdravotníckou organizáciou? V roku 2016 bola zbavená všetkej viny, keďže sa prostredníctvom výskumu zistilo, že konzumácia kofeínovej kávy nezvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny. V skutočnosti sa konzumácia 3 až 5 štandardných šálok kávy denne neustále spája so zníženým rizikom niekoľkých chronických ochorení.

Ľudská odozva na kávu, alebo kofeín sa môže u jednotlivcov výrazne líšiť. Nízke až stredné dávky kofeínu (50–300 mg) môžu spôsobiť zvýšenú bdelosť, energiu a schopnosť sústrediť sa, zatiaľ čo vyššie dávky môžu mať negatívne účinky, ako je úzkosť, nepokoj, nespavosť a zrýchlený tep.

Niektorí jedinci však nemusia tolerovať vyššie množstvá kofeínu kvôli symptómom nervozity, úzkosti a nespavosti. Najmä tí, ktorí majú problémy s kontrolou krvného tlaku, môžu chcieť obmedziť príjem kávy. Bezkofeínová káva je dobrou voľbou, ak je niekto citlivý na kofeín, a podľa výskumu ponúka podobné zdravotné benefity ako kofeínová káva.

Tehotným ženám sa tiež odporúča, aby sa zamerali na menej ako 200 mg kofeínu denne, čo je množstvo v 2 šálkach kávy, pretože kofeín prechádza placentou do plodu a je spojený so stratou tehotenstva a nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Kvôli možným negatívnym vedľajším účinkom, ktoré niektorí ľudia pociťujú pri pití kofeínovej kávy, nie je potrebné začať ju piť, ak ju ešte nepijete, alebo zvýšiť množstvo, ktoré momentálne pijete, pretože existuje mnoho iných stravovacích stratégií na zlepšenie vášho zdravia. Je tiež dôležité mať na pamäti, ako si svoj nápoj užívate. Dodatočné kalórie, cukor a nasýtené tuky v kaviarenskom nápoji naplnenom šľahačkou a ochuteným sirupom môžu kompenzovať akékoľvek zdravotné výhody, ktoré sa nachádzajú v základnej čiernej káve. 

Čo obsahuje káva?

• kofeín,
• vitamín B2 (riboflavín),
• magnézium
• rastlinné chemikálie: polyfenoly vrátane kyseliny chlorogenovej a kyseliny chinovej a diterpény vrátane cafestolu a kahweolu 

Koľko kávy smieme vypiť za deň?

Jedna 250 ml šálka uvarenej kávy môže obsahovať od 95 až do 175 mg kofeínu. Myslite na to, že spôsob prípravy kávy má takisto dopad na to, koľko kofeínu sa v danom nápoji bude vyskytovať. Rôzne typy nápojov môžu obsahovať rôzne množstvo kofeínu.

Premýšľate nad tým, koľko šálok kávy by si môžete dopriať cez deň? Vo všeobecnosti sa odporúča 3-5 šálok denne, alebo v priemere 400 mg kofeínu. 

Typy kávy

Kávové zrná sú vlastne semená ovocia nazývaného „kávová čerešňa“. Kávové čerešne rastú na kávovníkoch z rodu rastlín nazývaných Coffea. Existuje široká škála druhov kávovníkov, od kríkov až po stromy. Existujú dva hlavné druhy kávy, a to Arabica a Robusta.

Arabica pochádza z Etiópie a vyrába sa z nej káva jemnej chuti. Je celosvetovo najpopulárnejším typom. Je však nákladné ju pestovať, pretože rastlina Arabica je citlivá na životné prostredie, vyžaduje tieň, vlhkosť a stabilné teploty.

Rastlina kávy Robusta je ekonomickejšia na pestovanie, pretože je odolná voči chorobám a prežíva v širšom rozsahu teplôt. Môže tiež odolávať drsným klimatickým zmenám, ako sú zmeny zrážok, či silné slnečné svetlo. 

Druh praženia kávy

Kávové zrná začínajú zelené. Sú pražené pri vysokej teplote, aby sa vytvorila chemická zmena, ktorá uvoľňuje bohatú arómu a chuť, ktorú si spájame s kávou. Potom sa ochladia a pomelú na varenie. Úrovne praženia sa pohybujú od svetlej, cez strednú až po tmavú. Čím je pražená káva svetlejšia, tým je svetlejšia i jej farba a vyššia je jej kyslosť. Tmavé praženie produkuje čierne zrno s nízkou kyslosťou, ale horkou praženou chuťou. Obľúbená francúzska káva je stredne tmavá. 

Typ mletia kávy

Stredné mletie je najbežnejšie a používané pre automatické kávovary na prekvapkávanú kávu.

Jemné mletie sa používa pre hlbšie chute, ako je espresso, ktoré uvoľňuje oleje, a hrubé mletie sa používa v lisoch na kávu.

Káva bez kofeínu

Toto je možnosť pre tých, ktorí pociťujú nepríjemné vedľajšie účinky kofeínu. Dve najbežnejšie metódy používané na odstránenie kofeínu z kávy je použitie chemických rozpúšťadiel (metylénchlorid alebo etylacetát), alebo plynného oxidu uhličitého. Oboje sa aplikuje na dusené alebo namočené kávové zrno, ktoré sa potom nechá vysušiť. 

Rozpúšťadlá sa naviažu na kofeín a potom sa obe odparia, keď sa zrná opláchnu a/alebo vysušia. Treba myslieť na to, že i kávy označené ako bezkofeínové môžu stále obsahovať stopové zvyškové množstvá kofeínu. Obidva spôsoby môžu spôsobiť určitú stratu chuti, pretože iné prirodzene sa vyskytujúce chemikálie v kávových zrnách, ktoré dodávajú ich jedinečnú chuť a vôňu, môžu byť počas spracovania zničené. 

Skladovanie kávy

Umiestnite zrná alebo mletú kávu do vzduchotesnej nepriehľadnej nádoby pri izbovej teplote mimo slnečného žiarenia. Ideálne vo vnútri chladnej tmavej skrinky. Vystavenie vlhkosti, vzduchu, teplu a svetlu môže kávu zbaviť jej chuti. Balenie kávy neuchováva kávu dobre na dlhší čas, preto väčšie množstvo kávy presypte do vzduchotesných nádob. Káva môže byť dokonca aj zmrazená, ak je skladovaná vo veľmi vzduchotesnej nádobe. Pri tomto type skladovania buďte opatrní, pokiaľ totiž kávu vystavíte čo i len malému množstvu vzduchu v mrazničke, môžete ju spáliť. 

Príprava kávy

Postupujte podľa pokynov na obale kávy a na vašom kávovare, ale vo všeobecnosti je pomer 1-2 lyžičky mletej kávy na 250 ml vody. Pre optimálnu chuť vypite kávu hneď po jej uvarení. Nápoj časom stráca svoju chuť. Mletú kávu by ste mali použiť do niekoľkých dní a celé zrná do dvoch týždňov. 

Je mýtus, že tmavšie pražené kávy obsahujú vyššiu hladinu kofeínu ako svetlejšie pražené kávy. V skutočnosti je to naopak! Svetlejšie pražené zrná majú o niečo vyššiu koncentráciu kofeínu!

Mletá káva by sa nemala lúhovať viac ako raz. Uvarené mleté ​​jedlá chutia horko a už nemusia produkovať príjemnú chuť kávy.

Zatiaľ čo voda je vždy najlepšou voľbou na uhasenie smädu, káva sa môže započítať do vašich denných cieľov v oblasti tekutín. Kofeín má síce mierny diuretický účinok, no kompenzuje ho celkové množstvo tekutiny z kávy.

Zdroje

https://www.hsph.harvard.edu/nutritionsource/food-features/coffee/

Upozornenie: Myslite na to, že tieto články nie sú písané odborníkom a nemajú slúžiť ani ako lekárske rady, či na medicínske účely! Pri zdravotných problémoch kontaktujte svojho lekára!