
Rada čítam čínske romány. (Dobre, momentálne síce iba jeden “žáner”, ktorý nateraz nebudeme spomínať, to si nechám až na recenzie.) Milujem ich wuxia a xianxia žánre. No čítať tieto knihy ako totálny laik do čínskej kultúry nie je vôbec ľahké!! Ono je to skôr na slučku! 😭😭😭
Všetko je v angličtine!
Neviem, či sa Slovač dožije slovenského prekladu a ako tak sledujem náš knižný trh, silne o tom pochybujem. Kvôli vydavateľom, ktorí nemajú absolútnu chuť experimentovať a zatvárajú oči pred svetovým trhom a tým čo sa deje na internete. Iba Martinus vo svojich predajniach vytvoril samostatný stolík, ktorý nazval “Book-tok” (nie, nemám Tiktok a ani ho neplánujem začať používať).
Takže v našich regáloch bohužiaľ iba overení svetoví autori. Keď aj sa niektorí menší vydavatelia snažia dať do niečoho srdce, padne to kvôli čitateľom. Výsledkom je, že niektorí vydavatelia potom na internete vyplakávajú, že ľudia čítajú “nekvalitnú literatúru” a aj tak si radšej kupujú knihy v antikvariátoch. (Toto by bolo normálne na samostatný článok, tak ma opäť rozohnila spomienka na príspevok, ktorý som čítala…🔥)
Ale ono to je v lámanej angličtine!
Nemám problém s čítaním beletrie a náučnej literatúry v angličtine. Keď tak teraz pozerám svoju knižnicu, zrejme mám viacej kníh v angličtine ako v slovenčine. Problém je len ten, že čínsko-anglických prekladateľov nie je veľa a vydavateľstvá, ktoré vydávajú knihy v angličtine, šetria na ľuďoch takisto. Editori texty buď neprejdú, alebo urobia mnou nepochopiteľné rozhodnutia. Výsledkom sú doslovne preložené frázy, ktoré znejú krkolomne aj v angličtine. 🥲
Dvojité významy
Čo mám rada na čínštine je to, že vďaka ich (pre nás) nesmierne zložitému písmu, sa autori vedia veľmi pekne vyhrať s metaforami a dvojzmyslami. Mnoho čínskych znakov sa skladá z viacerých iných znakov, ktoré znamenajú niečo iné. Alebo znejú podobne ako iné slovo, čo autori využívajú ako slovné hračky. Často v románoch nájdete nielen ich ustálené frázy, ale i odkazy na ich klasickú poéziu, či múdrosti zanechané rôznymi čínskymi filozofmi. Prekladatelia väčšinou tieto významy vysvetlia v poznámkach pod čiarou, čo vás však núti odtrhnúť sa od textu a prečítať si vysvetlivky. Nie je šanca, že človek, ktorý nepozná ich kultúru, klasickú literatúru a jazyk, bude niekedy takýmto slovným hračkám rozumieť. Ale mať túto možnosť, určite by to iba umocnilo zážitok z príbehu.
Tituly a mená
Ak aj preklad z ázijského jazyka do európskej podoby nie je krkolomný, prichádzajú na rad čínske mená. Vďaka ich výslovnosti a anglickej fonetike znejú pre klasického Európana čínske mená zvláštne, pretože pri prepise do latinky cez pinyin v ich menách nájdete mnoho X, Q, Y, skrátka písmenká, ktoré my Slováci až tak často v menách nepoužívame. A keďže čítame anglický preklad, nemáme ani tušenia, ako vlastne tieto mená prečítať. Keby sme ich prepísali do našej verzie, našli by sme naše krásne dz, dž, š, ž, ale povedzme si úprimne, nie je veľa slovenských mien, ktoré používajú dz a dž. 😂
Skrátka, aj naše jazyky sú tak odlišné, že nám čínske mená pripadajú veľmi cudzie a sú pre nás ťažko zapamätateľné. V pracovnom živote sa preto často stretnete s tým, že Číňania používajú aj “západné” mená, ktoré si vybrali, aby sme si ich ľahšie zapamätali. A zato som im nesmierne vďačná, pretože moja čínska výslovnosť je príšerná. (Ale viete si predstaviť, že si musíte meno zmeniť len preto, aby ho vôbec niekto z cudzej krajiny dokázal prečítať? Je vôbec správne vymyslieť si nejaký nickname len preto, lebo iná kultúra to nevie prečítať???) V čínskej literatúre však nikto západné mená nemá (aké prekvapenie!), takže nielen, že si mená neviete ani len intuitívne správne prečítať a ani si ich nezapamätáte.
A potom príde facka číslo dva. V niektorých fantasy a historických románoch majú postavy mená dve. Svoje bežné meno, ktoré im dali rodičia. A potom to také svoje oficiálne, ktoré dostanú, keď dospejú, akoby oficiálne. A postavy to striedajú, samozrejme. Nie každý totiž pozná obe mená. Ale skomplikujme si to titulmi. Pretože veľmi vážená postava v románe bude mať predsa ešte aj titul, ktorým ho budú oslovovať. A nemyslím teraz titul ako veličenstvo, či markíz. Cisár a cisárovná majú svoje tituly. Ale potom sú tu tituly ako Pán nesúci svetlo a tak. Skrátka ako cool prezývka, ktorú postava dostala, keď v príbehu niečo dosiahla.
Komplikujem to?
Počuli ste už o tom, že ázijské krajiny (Japonsko, Kórea, Čína…) používajú na oslovenie žien a mužov namiesto našich teta a ujo často aj oslovenie sestra a brat? A tieto sestra a brat sa ešte aj menia podľa toho, či muž oslovuje ženu a či žena muža? A či je oslovujúci mladší alebo starší ako oslovení? V klanoch sa to všetko komplikuje ešte ďalej, pretože sa k tomu pridáva aj seniorita… Shigong, shifu, shidi, shijie…
Ono by to nebol problém, keby to do angličtiny preložili vždy ako “brácho” alebo “segra”. Ibaže… západné jazyky tieto slová používajú v úplne inom význame a preložiť to takto doslova by rozbilo dynamiku postáv a západný čitateľ by si myslel, že majú medzi sebou úplne iný vzťah.
A keď už neprekladajú všetko, prečo preložiť ďalšie tituly? Takže raz čítate anglický text, kedy postava niekoho osloví skrátka iba “second young master”, v ďalšom odseku sa rozhodnú ponechať čínske slovo, len ho prepíšu do latinky a máte zrazu “er-gongzi”.
Viete, ako máme naše zdrobneninky mien? Jana a Janka. Aj čínština ma čosi podobné. Skrátka odpálkujú jednu slabiku z mena preč a šupnú pred to “A”.
Občas čítam knihu… A tak v polke odseku si uvedomím, že nemám ani poňatia, o ktorú postavu sa jedná… Ak si zapamätám meno dvoch hlavných postáv, je to úspech. Ak si ich pamätám ešte aj po dočítaní románu, je to na šampanské…

Viete, v práci máme čitateľský krúžok, dlho som premýšľala, že či odhalím svoju pravú tvár (ha-ha!) a prinesiem niektorý z čínskych románov, ktorý práve čítam. Ale asi to neurobím, lebo buď si to aj tak nikto nikdy neprečíta a keby aj hej, tak ho bude čakať iba niekoľko hodín utrpenia.
Ale aj tak milujem čínske romány. Mám rada xianxia žánre a ich bohatú mytológiu. Ich koncept o božstvách a bohoch funguje úplne odlišne, ako naše kresťanstvo. Mám rada už vyššie spomínané odkazy na klasických poetov a na múdra taoizmu a ich filozofov. Slovné hračky, ktoré sú skrytou narážkou, ktorá na prvý pohľad znie ako obyčajne príslovie a potom zistíte, že sa tam skrýva čosi viac.
A teda, rada trpím, ako môžete vidieť… 😂 A vďaka mojim recenziám časom budete trpieť so mnou. 😌
