Keď som si hľadala nejaké články o vytváraní fiktívnych postáv, objavila sa tam rada o tom, že na to, aby sa vaše postavy vo fiktívnych príbehoch čitateľovi pozdávali, mali by mať nejaké negatívne vlastnosti. A tak som teda prechádzala rôzne články na internete, aby som sa niečo dozvedela o negatívnych vlastnostiach a podarilo sa mi natrafiť na zaujímavý článok o tom, aké povahové vlastnosti máme a ako nás ovplyvňujú. A tak vznikol tento seriál, v ktorom si v rámci osobného rozvoja čosi povieme o negatívnych vlastnostiach a ich zložení.

Čo je hlavná povahová vlastnosť?

Vo všeobecnosti sú všetky osobnostné črty neutrálne. Môžu byť vnímané pozitívne alebo negatívne, ale samy osebe také nie sú. Osobnostné črty sú len rôzne spôsoby bytia.

Názvy „hlavná povahová vlastnosť“ alebo „hlavná črta“ pôvodne vymysleli duchovní učitelia Gurdjieff a Ouspensky. Chceli týmito pojmami naznačiť, že väčšinu ľudí psychologicky ovláda niečo negatívne v ich vlastnej osobnostnej štruktúre. Hlavná črta je iná. Hlavnou črtou je negatívna povaha.

Pod hlavnou črtou rozumieme dominantný negatívny postoj – obranný a potenciálne deštruktívny vzorec myslenia, cítenia a konania. Mohli by sme ju nazvať aj obmedzujúcim faktorom alebo osobným kameňom úrazu.

Všetci máme aspoň jednu takúto črtu. Prichádza a odchádza v detstve, vytuhne počas dospievania, a potom nás v dospelosti obklopí ako ochranná škrupinka. Na prvý pohľad to znie ako dobrá vec, no výsledkom tohto všetkého je, že počas vašej dospelosti táto črta zasahuje do vašich životov, blokuje aspekty vašej skutočnej povahy a dusí váš osobný rozvoj. A to zvyčajne bez toho, aby ste o tom čo i len vedeli.

Pokiaľ ide o vašu psychickú pohodu, osobný rast a duchovný rozvoj v neskoršom veku, vaša hlavná vlastnosť predstavuje pre vás výzvu. Aby ste ju prekonali, musíte sa stať vedomejšími. Ale ak tomu úplne podľahnete, výsledkom môže byť groteskná charakterová negatívna vlastnosť.

Zloženie povahovej črty

Pochopenie osobnosti je ako hranie sa s matrioškami – keď sa vám podarí nazrieť pod povrch jednej z nich, objaví sa vo vnútri ďalšia. I hlavná povahová črta má niekoľko vrstiev, na ktoré sa teraz bližšie pozrieme.

1. Persóna

Prvá a najvrchnejšia vrstva je to, čo psychológovia nazývajú persóna. Táto vrstva je v podstate iba maska, póza, akýsi akt. Takto my dospelí chceme, aby nás ostatní videli a vnímali… Je to falošný obraz navrhnutý tak, aby zakryl „pravdu“ o nás. (Táto vrstva je obzvlášť hustá pre ľudí s aroganciou alebo sebapodceňovaním.)

Niekto môže mať napríklad vo zvyku správať sa, akoby bol dokonalý a lepší vo všetkých smeroch. Aby svet videl namiesto obyčajného ​​chybného človeka vo vnútri superbytosť, ktorá zvládne všetko. Výsledkom je maska ​​nadradenosti, ktorá vznikla vďaka ich hlavnej črte.

Persóna je krycí príbeh, návnada, výmysel. A je špeciálne navrhnutý tak, aby skryla to, čo sa nachádza pod povrchom…

2. Tieň

V každom z nás sa nachádza skrytá vrstva negativity a popierania, známa v psychológii pod pojmom tieň.

Tieň zahŕňa všetky naše detinské spôsoby, ktorými by sme prejavili svoje negatívne pocity, keby sme si to mohli dovoliť. Takáto negativita môže byť namierená buď proti vonkajšiemu svetu alebo konkrétnym jednotlivcom, alebo dokonca proti sebe samému – je však cieľavedomá a zúfalá, poháňaná našimi najhoršími obavami, našimi vnútornými démonmi.

„Démoni“ ukrytí v nás predstavujú našu osobnosť v tej najsebeckejšej, najničivejšej a najnevyzretejšej forme. Tieto detinské aspekty nás samých sú posadnuté tým, aby sme dosiahli to, čo chceme.

Preto nosíme našu persónu ako masku, aby sme všetky tieto škaredé tendencie skryli pred zrakom verejnosti.

Vonkajší obraz nás samých zobrazený persónou je zvyčajne presným opakom vnútorného obrazu nášho vlastného tieňa.

Ak napríklad potláčame nutkanie byť na niekoho hnusní, vďaka svojej persóne s o nás naopak ľudia môžu myslieť, že sme veľmi milí.

3. Strach

Keď sme z povrchu odstránili persónu a tieň, podarilo sa nám načrieť do samej hĺbky, kde nachádzame emocionálne jadro hlavnej povahovej črty. Toto je jadro strachu – zosobnené ako bezmocné malé dieťa v nás, ktoré sa bojí zopakovať nejaký bolestivý zážitok.

V jadre osobnosti máme zakorenené hlboko vo svojej pamäti emocionálne zážitky z raného detstva. Tu zanechali stopy všetky skúsenosti so stratou, depriváciou, opustením, zanedbávaním, zneužívaním a zlým zaobchádzaním. Obrovský strach zo zopakovania takýchto zážitkov je motorom našich negatívnych a deštruktívnych tendencií a hnacou silou celej hlavnej povahovej črty.

Ako takáto povahová črta vlastne vzniká, sa dozvieme v ďalšej časti.