Ako napísať knihu (Seriál o kreatívnom písaní) – Dramatická štruktúra – Freytagova pyramída

Minulý týždeň som si dopriala malú pauzu a dovolila si nepublikovať žiaden článok. 😁 Tento týždeň sa vraciam s článkom v kategórii Kreatívne písanie. V nasledujúcich príspevkoch sa pustíme do štruktúry deja, či zápletky, ktoré vám pomôžu vybudovať si kostru príbehu. Existuje niekoľko metód, či techník ako na to, my si pozrieme tie známejšie z nich. A dnes, prosím pekne, začneme tzv. Freytagovou pyramídou.

Freytagova pyramída

Spisovateľ Gustav Freytag vyvinul túto rozprávačskú pyramídu už v 19. storočí ako opis štruktúry deja, ktorú autori beletrie používali po tisícročia. Je jednou z najznámejších, takže ste sa s ňou zrejme už stretli, hoci ju možno nepoznáte pod týmto názvom.

Freytagova pyramída popisuje päť kľúčových fáz príbehu a ponúka koncepčný rámec pre písanie príbehu od začiatku do konca.

Tieto štádiá sú:

Úvod
Stupňovanie
Vyvrcholenie
Pád alebo návrat
Rozuzlenie

Poďme sa teraz pozrieť na jednotlivé štádiá, aby sme im lepšie rozumeli.

Úvod

Pri úvode je dôležité, aby obsahoval dve hlavné časti. Tou prvou je expozícia a tou druhou komplikácia.

Expozícia je úvodná časť diela, v ktorej sa nič dramatické nedeje, no aj napriek tomu je veľmi dôležitá pre dobrý rozbeh príbehu. Prostredníctvom takejto scény, alebo časti sa snažíte svojim čitateľom predstaviť hlavné postavy, časové obdobie a prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Neuškodí tiež nastoliť príbehu tón a predstaviť komplikáciu.

Freytag túto komplikáciu tiež nazýva „vzrušujúca sila“, no iné metódy ju poznajú pod spojením „podnecujúci incident“. Jedná sa o moment v úvode príbehu, kedy sa udeje niečo, čo uvedie v podstate celý príbeh do pohybu. Zväčša je v tomto momente protagonista postavený pred novú situáciu, alebo úlohu/otázku, ktorej bude počas celého príbehu čeliť.

Stupňovanie

Hrdina sa vydáva na svoju cestu. Napätie v príbehu by sa v tejto časti malo pomaličky stupňovať. Okrem toho by ste mali túto časť príbehu využiť na predstavenie a vstupy ostatných postáv, či ďalších dôležitých udalostí, ktoré sa v príbehu odohrávajú.

Vyvrcholenie

Kým väčšina metód či dejových štruktúr vkladá vyvrcholenie pred koniec príbehu, Freytag ho postavil uprostred. V takomto prípade možno vrchol Freytagovej pyramídy považovať za bod odrazu. V príbehu sa objavuje moment, kedy sa veci prudko menia.

Vyvrcholením je bod, v ktorom sa príbeh odráža a následne sa stáva zrkadlovým príbehom svojho začiatku. Ak sa hlavnému hrdinovi v príbehu doteraz darilo, vo vyvrcholení ho postretne smola a všetko sa začne tragicky rúcať. Ak je váš príbeh klasickou komédiou, ak sa to kedy sa hlavnému hrdinovi po celý čas nedarilo, veci sa konečne začnú zlepšovať.

Autor by mal podľa Freytaga pri písaní tejto scény vynaložiť maximálne úsilie, keďže práve tento moment nesie dej ako celok.

Pád alebo návrat

V časti deja, ktorý Freytag nazval „pád“ alebo „návrat“ všetky veci ďalej padajú na hlavného hrdinu, alebo sa v prípade komédie postupne zlepšujú, čo vedie k sile „posledného napätia“, kedy autor pripravuje čitateľov na to, že príbeh nemusí skončiť tak, ako si myslia. Práve po tejto predzvesti musí prísť chvíľa napätia, kde je naznačená mizivá možnosť zvratu a čitatelia sa obávajú, že to „neskončí dobre“.

Rozuzlenie

V poslednej časti tejto štruktúry prichádza hrdina spolu s čitateľom na koniec celého dobrodružstva. V tragédiách prichádza tragický záver, či nešťastie, v komédii prichádza tzv. „koniec dobrý – všetko dobré“. Rozuzlite všetky nevyriešené zápletky a doprajte čitateľom uspokojujúci koniec.

Poskladať kostru príbehu podľa Freytagovej pyramídy je celkom jednoduché, čo poviete?

Pokiaľ máte pocit, že vám práve toto rozdelenie nesedí, nemajte žiadne obavy. Koniec koncov, táto štruktúra patrí už medzi tie staršie, ktoré sú možno skvelé pre grécke tragédie, ale azda nie perfektné pre súčasné príbehy. V ďalších článkoch si preto predstavíme ďalšie štruktúry deja, ktoré budú modernejšie a azda i aplikovateľné pre vaše písanie.