Milý čitateľ a spisovateľ,

keď som začínala s písaním, nevedela som nájsť nikoho, kto by mi poradil. Pred súrodencami som sa o svojich príbehoch rozprávať hanbila, pretože si z nich neustále robili posmech. Mojich rodičov to nikdy nezaujímalo, poprípade boli schopní mi nadiktovať to, čo „mám“ písať, nech sa nezapodievam inými nemožnými príbehmi. Moji učitelia na škole sa zaujímali iba vtedy, keď im moja tvorba priniesla pre školu nejaký diplom, alebo bolo treba napísať dojímavú básničku pre absolventov.

Internet v domácnostiach bol ešte len v plienkach. Jediné články, ktoré boli vtedy o písaní dostupné v slovenskom jazyku, by ste spočítali na prstoch jednej ruky. A aj tak som ich všetky našla a prečítala, či už potajme cez vyučovanie informatiky, alebo počas predplatenej hodiny v internetovej kaviarni.

Aj po všetkých tých článkoch som si však pripadala rovnako stratená. Nebolo nič frustrujúcejšie, než keď ste po hodinách pátrania narazili na článok, ktorý z vás mal urobiť spisovateľa, a našli ste v ňom iba jednu jedinú radu – nepísať!

Láska k fantazijným príbehom ma však držala naďalej a nedovolila mi vzdať sa. A teraz som tu, s našprtaným tuctom článkov a vlastnými skúsenosťami, na ktoré som prišla metódou pokus-omyl, hrajúc sa na odborníčku.

Kým v zahraničí ročne vychádza niekoľko kníh a magazínov o písaní, ktoré majú mnohým ľuďom pomôcť, v našej krajine si musíme stále vystačiť iba s teoretickým obsahom učebníc na školách a náhodnými príspevkami na rôznych sociálnych sieťach, či webstránkach iných autorov.

No mnohé z týchto článkov sú venované hlavne dospelému, alebo staršiemu publiku, ktoré má nejakú časť skúseností už za sebou. Mladý človek často nerozumie, čo nimi chceli autori príspevkov povedať. Možno ešte len hľadá sám seba v písaní, ako má spoznať a pochopiť dušu postavy z vlastného príbehu? Možno preto je častým výsledkom po prečítaní týchto článkov skôr frustrácia, než chuť tvoriť.

Obzvlášť, keď sa do nich zamieša triezvy pohľad ľudí, ktorí pochopili, ako písanie funguje v realite. Otvorenie očí a návrat na Zem je síce potrebný, ale pri tak arogantnom podaní mnohokrát zbytočne zdrvujúci pre mladých ľudí, ktorí sa venujú písaniu vďaka svojej láske k príbehom a knihám.

Mladý človek, ktorý sa nevie dočkať, kedy napíše svoje prvé majstrovské veľdielo, nechce čítať o tom, že si najprv musí našprtať nudnú teóriu, že musí písať krátke poviedky z reálneho života. Obzvlášť, keď jeho vlastný príbeh, ktorý mu momentálne nedáva spávať, je osemdielna heroická fantastika plná nových svetov a zápasov s príšerami.

Nie každý z nás si vyberá tú najschodnejšiu cestičku a mnoho z nás sa stále nevie učiť na chybách druhých. Je to však naša slobodná voľba.

Možno teraz so zatajeným dychom hltáš riadok po riadku v tomto článku a premýšľaš, či tu nájdeš zaručený spôsob, ako sa stať najslávnejším spisovateľom na svete. A možno si natrafil na tento článok len preto, lebo by si sa chcel zlepšiť v písaní, alebo iba hľadáš podporu niekoho, kto bol raz na tvojom mieste a kto si prešiel tým istým, s čím teraz zápasíš ty. Možno si tak trocha stratený v tomto remesle a nevieš, kam ďalej. Táto kategória na blogu vznikla práve preto, aby ste práve v takýchto chvíľkach netápali ako ja.

Rozhodla som sa teda zhrnúť časť z toho, čo som sa naučila, nie ako profesionálny autor, ale iba ako nadšenec, ktorý miluje písanie, pretože pre mňa je táto záľuba stále jedna z najdôležitejších činností v mojom živote.

Túto kategóriu môžete prelúskať zaradom, alebo si môžete preklikať iba články, ktoré vás zaujímajú. Nepotrebujete sa ich učiť naspamäť. Úlohou týchto článkov nie je nasilu vám vtlačiť do hlavy teóriu a rozbiť všetky sny. Stačí, keď si pri čítaní nájdete len jednu jedinú vec, ktorá vás osloví a posunie ďalej. Moja vlastná misia tak bude týmto splnená… 😊