Recept na šialenstvo – 200 hodín bez spánku

Keď som pred niekoľkými týždňami (už to budú pravdepodobne mesiace) písala recenziu na knihu Prečo spíme od Matthewa Walkera, varovala som vás, že spánok je pre ľudí skutočne dôležitý. Pri tejto príležitosti som sa rozhodla napísať článok o Petrovi Trippovi, ktorý je mnohým ľuďom neznámy, hoci sa zapísal do histórie tým, že prekonal 200 hodín bez spánku. Aké mala táto jeho výzva následky, sa dočítate v dnešnom článku.

Geniálny nápad Petra Trippa

Peter Tripp bol veľmi populárnym diskdžokejom pracujúcim v New Yorku. Jeho kariéra bola na vrchole práve v 50-tych rokoch, bol to vizionár, ktorý pracoval v rozhlase a veľmi rýchlo pochopil, ako môže záujem verejnosti o populárnu hudbu podporovať i televízia. Určoval budúce trendy a prišiel s nápadom vytvoriť rebríček hitov Top 40. Práve v roku 1959 sa Peter Tripp, v tom čase 32-ročný, rozhodol využiť svoju publicitu na dobrú vec. Chcel vyzbierať peniaze na podporu deťom s vrodenými poruchami, sám v detstve trpel vrodeným defektom bedrových kostí, ktorého sa zbavil až po náročnej operácii a bolestivej rekonvalescencii.

Aby mohol pre decká vyzbierať peniaze, potreboval vymyslieť niečo jedinečné, čo pritiahne pozornosť ľudí. Napokon sa rozhodol vydržať 8 dní bez spánku, presnejšie 200 hodín. Peter mal sedieť v sklenenej kabínke na Times Square a ľudia tam mohli darovať peniaze. Aby bolo zaistené, že Peter si počas týchto ôsmich dní ani len nezdriemne, rozhlas ihneď kontaktoval výskumníkov zaoberajúcich sa spánkom, ktorí ho mali sledovať a udržiavať v bdelom stave, ale ktorí mali zároveň aj dávať pozor na to, aby sa Peter neocitol v ohrození života.

Každý výskumník a doktor Petra varoval, že to nie je dobrý nápad, ale on bol už pevne rozhodnutý. A tak sa v jedno studené januárové ráno zavrel do sklenenej búdky a výzva sa mohla začať.

201 hodín bez spánku

*WMGM DJ Peter Tripp zíva a drží ceduľu s nápisom “200”. Po 200 hodinách bez spánku, počas maratónu pre “March of Dimes”. Jeho manželka sedí hneď vedľa neho.*

Spočiatku sa zdalo, že všetko ide hladko. Peter Tripp bol známy svojou veselosťou a dobrou náladou. Tie si so sebou zobral aj do svojej sklenenej búdky, odkiaľ tri hodiny aj vysielal. Takto prešli dva dni bez spánku. Vyzeralo to tak, že Peter svoju výzvu bez obáv zvládne.

Na tretí deň sa všetko zlomilo. Petrova dobrá nálada bola fuč, namiesto žartov a úsmevov venoval Peter doktorom a prítomným iba nadávky. Z príjemne vystupujúceho milého človeka sa stal podráždený arogantný človek so sklonmi k agresivite. To však bola stále iba špička ľadovca.

Po asi štyroch dňoch bez spánku nastali problémy s reguláciou teploty. Peter bol podchladený (regulácia teploty je jedna z činností, ktoré sa odohrávajú práve počas spánku) a hoci sa obliekol do hrubého kabáta a klobúka, neustále sa triasol od zimy. Jednoduché veci ako ľahké matematické úlohy, či vymenovanie abecedy sa stali pre neho neprekonateľnými problémami. K triaške sa pridali bizarné halucinácie. Peter opisoval, ako mu z topánok lezú pavúky, ako zo zásuvky v hoteli vyšľahli plamene. Všade naokolo neho po zemi pobehovali myši. Keď sa k nemu blížil jeden z vedcov, Peter si myslel, že to je hrobár, ktorý ho chce pochovať a utiekol von na ulicu. Peter sa stal paranoidným. Začal tvrdiť, že vedci ho klamú a v skutočnosti osem dní už dávno ubehlo. V istú dobu dokonca povedal, že hoci ho všetci poznajú ako Petra Trippa, v skutočnosti je iba podvodník.

Bdelý a snívajúci zároveň

Doktori a vedci, ktorého Petra sledovali, si všimli zaujímavú vec: k jeho šialeným epizódam dochádzalo v pravidelných 90-minútových intervaloch. To im ihneď pripomenulo čas, ktorý spiaci človek potrebuje na to, aby sa dostal zo spánku REM do fázy delta a zase naspäť. Na základe prístrojov zistili, že aj napriek Petrovej nespavosti sa jeho mozog sám prepol do spánku. Halucinácie, ktoré videl, boli v podstate sny, ktoré mal zažívať v posteli, no on ich namiesto toho prežíval počas bdenia. Peter bol hore, oči mal otvorené. Chodil a rozprával. No prístroje hovorili, že Petrov mozog v skutočnosti spal.

Peter svoju 200-hodinovú výzvu napokon dosiahol, otázkou však zostáva, či vôbec úspešne. Posledných 66 hodín zo svojej výzvy musel byť pod vplyvom liečiv.

Dôsledky výzvy

Po ukončení Petrovej výzvy sa ho ľudia opýtali, čo by si želal. Nie je prekvapivé, že Tripp povedal, že by si práve chcel pospať a tak aj urobil. Spal približne 13 hodín bez prestávky, hoci niektoré články uvádzajú, že spal až 22-24 hodín bez prestávky. Tento čas strávil výlučne vo fáze REM. Napokon sa zobudil, vypýtal si ranné noviny a vyzeralo to tak, že hrôzy z osemdňovej výzvy sa nadobro skončili.

Avšak po čase sa ukázalo, že to nie je celkom pravda. Aj po odznení tejto výzvy Peter trpel psychotickými symptómami, kompletne sa zmenila jeho osobnosť, onedlho prišiel o prácu a rozviedol sa z manželkou.

Nepomohol k tomu zrejme ani fakt, že v roku 1960 bol Peter súčasťou škandálu, kedy ho obvinili z brania úplatkov od nahrávacích spoločností výmenou za prehrávanie ich platní.

Dúfam, že nikto z nás nepôjde až do takého extrému, ako išiel Peter. Myslite však na to, že aj keď ste niekedy zaneprázdnení a poviete si, že to dospíte cez víkend, nemusí to byť vždy tak. Zdravie máme všetci iba jedno.