V minulom článku som spomínala, že počas uplynulých štyroch rokov sa môj bullet journal postupne menil, až dospel do súčasnej podoby. Pokiaľ vás zaujíma, čo robím vo svojom odrážkovom plánovači ja, v dnešnom článku si prejdeme niekoľko častí, ktorých sa neviem vo svojom zápisníku vzdať.

Kým spočiatku som skúšala rôzne záznamníky a tabuľky, ktoré používajú ostatní užívatelia odrážkových plánovačov, veľmi rýchlo som zistila, že to je niečo, čo mi nebude sedieť. V jednom z mojich predchádzajúcich článkov som spomínala, že som prestala sledovať svoj spánok a pitný režim, pretože ho sledujem iným spôsobom, alebo na to používam iné vymoženosti. Tu sú však niektoré dvojstránky, ku ktorým sa stále a stále vraciam, postupne ich prenášam do mojich nových zápisníkov a pravdepodobne ich budem používať aj naďalej.

Moja vízia a ciele

Už som v niektorom z mojich článkov spomínala nástroj, ktorý sa volá „vision board“, akási nástenka v samotnom zápisníku. Mapa, ktorá vás vždy nasmeruje za vašimi snami, či cieľmi, ktoré ste si predsavzali. Nielen, že je tvorba tejto „mapy“ pre mňa relaxačným nástrojom, pomáha mi aj lepšie sa zorientovať v prípade, že som sa nechala na nejaký čas zamestnať životom a pozabudla na niektoré veci, ktoré som chcela splniť, alebo sa im viacej venovať.

Používam túto dvojstránku ako štart v každom mojom zápisníku. Je potom pre mňa prirodzené, že z mojich vízií plynulo prechádzam na myšlienkovú mapu, kde si svoje predstavy rozdelím do niekoľkých hlavných kategórii a odtiaľ v odrážkach rozpisujem ďalšie úlohy, poprípade ciele, ktoré mi počas tohto procesu napadli.

Hoci to niekedy nerada priznávam, som silne cieľovo-orientovaný človek. Aj vďaka tomu svoj bullet journal maximálne využívam pri plánovaní svojich úloh a cieľov, ktoré si pravidelne značím a sledujem. Tieto ciele sú zväčša prepojené na moje vízie, ktoré mám na očiach zakaždým, keď nalistujem začiatok svojho odrážkového plánovača. Možno aj preto dávam tieto tri časti vždy spolu na úvod a až neskôr sa vrhám na ďalšie stránky.

Záznamník zvykov

Záznamník zvykov sa stal mojim obľúbeným nástrojom. Kým spočiatku som sa trápila s rysovaním obrovskej tabuľky, kde bolo množstvo „zvykov“, ktoré som chcela splniť, odmenou za takto vynaloženú námahu mi často boli prázdne políčka, pretože som sa skrátka k jednotlivým činnostiam nedostala.

Rozhodla som sa to urobiť ináč. Svoje zvyky som rozdelila podľa frekvencie na mesačné, týždenné a denné. Sú veci, ktoré robím raz za mesiac a ktoré, naopak, potrebujem každý deň. Preto som do svojich denných záznamov začala zaznamenávať zvyky, ktoré skutočne potrebujem vybudovať. Či už je to raňajšia desaťminútovka jógy, alebo cvičenie na chrbát a meditácia večer pred spaním. Stále si počas dňa zapisujem to, za čo som bola v daný deň vďačná. Ďalšou zmenou v mojom plánovaní je i to, že tieto zvyky sa s časom menia. Keď si totiž niektorý z nich vybudujem a vykonávam ho automaticky, vypúšťam ho z tabuľky zvykov a nahrádzam novým. Takým, ktoré je potrebné vybudovať od začiatku.

Všetky tieto zmeny spôsobili, že teraz svoj odrážkový plánovač používam niekoľkokrát za deň, hoci kedysi som mávala hluché obdobia, kedy som svoj zápisník ani len neotvorila. Dnes sa bez neho nepohnem a hoci by som dokázala existovať aj bez neho, nepovažujem metódu bullet journalingu za zbytočne vynaloženú námahu, ale za nástroj, ktorý mi pomáha lepšie plniť vlastne sny. 😊