Keďže som v predchádzajúcom článku spomínala práve tento syndróm, povedala som si, že by nebolo odveci naň publikovať aj samostatný článok. Koniec koncov, „impostor syndrome“ je celkom bežná vec a stretáva sa s ním počas života mnoho ľudí. Tak sa naň poďme pozrieť.

Čo je to Impostor Syndrome

Impostor Syndrome pochádza z anglického slova „impostor“ a znamená podvodník. Ľudia trpiaci týmto syndrómom majú pocit, že sú podvodníkmi. Neustále pochybujú o svojich schopnostiach a majú pocit, že všetky ich úspechy sú iba výsledkom šťastia alebo náhody, nie ich vlastného talentu alebo úsilia. Akoby nestačilo, že nedôverujú svojim vlastným schopnostiam, s týmto syndrómom často prichádza aj strach z odhalenia. Takíto ľudia sa boja, že niekto na ich podvod raz skrátka príde a potom ich pred všetkými odhalí.

Kto zažíva Impostor Syndrome?

Popravde, tento syndróm začína byť v súčasnom svete čoraz častejší. Určite ste už aj vy natrafili na množstvo profesionálov, ktorí vo svojom životopise alebo dokumente hovorili práve o tomto syndróme. No pravdou je, že ako podvodníci si pripadajú často aj študenti, ľudia pracujúci v kreatívnom priemysle, či ľudia, ktorí boli často kritizovaní a majú malé sebavedomie. Perfekcionisti nie sú výnimkou, nakoľko podľa svojich vlastných vysokých štandardov nie sú dobrí ani len sami pre seba, ako potom majú byť dosť dobrí pre iných?

Tento syndróm často spúšťa nezdravé porovnávanie sa s ostatnými ľuďmi, alebo veľké očakávania nášho okolia. Nezriedka teda takýto syndróm prichádza hlavne pri veľkých životných zmenách, ako je napríklad zmena zamestnania, narodenie dieťaťa, či podobné udalosti. Človek sa ocitá v neznámom prostredí a neverí svojim schopnostiam, veci vidí často kritickejšie a pesimisticky, hoci to tak nie je.

Prejavy

Ľudia trpiaci týmto syndrómom majú pochybnosti o sebe, zažívajú pocity nedostatočnosti, či strach z neúspechu a obavy z toho, že budú odhalení ako „podvodníci.“ Tieto pocity môžu viesť k prepracovaniu, pretože sa snažia nadmerne kompenzovať svoje vnútorné neistoty, alebo naopak, k prokrastinácii, pretože sa boja zlyhania. Môžu tiež odmietať pochvaly a úspechy s tým, že „mali len šťastie“ alebo „to nebolo nič veľké.“ Dlhodobé prežívanie týchto pocitov môže viesť k vyhoreniu, stresu a zníženej produktivite. Ľudia trpiaci týmto syndrómom majú problém akceptovať komplimenty.

Ako zatočiť s Impostor syndrómom?

Impostor syndróm je celkom bežný jav a dá sa prekonať s podporou ostatných ľudí, sebavedomím a zmenou vnímania vlastných schopností. Jedným z prvých krokov je rozpoznať tieto myšlienky a uvedomiť si, že nie sú objektívne, ale sú výsledkom nadmernej sebakritiky. Pomôže vám, keď sa s týmito pocitmi podelíte s ostatnými ľuďmi – často zistíte, že mnohí ľudia v podobnej situácii cítia presne to isté.

Učte sa prijímať svoje úspechy a pochvaly bez toho, aby ste ich znevažovali. Uvedomenie si, že každý má právo robiť chyby a že zlyhanie je súčasťou rastu, tiež pomáha znižovať tlak na dosahovanie dokonalosti.

Ak ste sa náhodou v tomto článku našli, nemajte žiadne obavy, práve naopak, mali by ste si zagratulovať, pretože ste práve urobili prvý krok, identifikovali ste, že máte tento syndróm.

Držím vám palce, aby sa vám podarilo s týmto syndrómom zatočiť raz a navždy.