Dnes pokračujeme v našom článku o negatívnych povahových črtách, konkrétne sa pozrieme na to, čo stojí za vznikom takej črty a ako sa to všetko začína.

Ako si sami vytvárame vlastné prekážky

Každé dieťa sa narodí so súborom potrieb a túžob. Dojčatá potrebujú starostlivosť, pozornosť, náklonnosť – jedným slovom lásku – aby sa cítili bezpečne. Batoľatá sa zase potrebujú presadiť a objaviť svoje schopnosti a obmedzenia ako samostatné fyzické bytosti. Školáci potrebujú vytvárať vzťahy a byť akceptovaní svojimi rovesníkmi…

Ale život nikdy nie je dokonalý. V niektorých prípadoch dochádza dokonca k úmyselnému zneužívaniu. Rodičia môžu byť emocionálne nezrelí alebo necitliví, alebo príliš zaujatí vlastnými problémami, aby sa mohli starať o potreby dieťaťa. Koniec koncov, aj tí najlepší rodičia na svete sú vo svojej láske nedokonalí. Niektorí nie sú fyzicky schopní dať dieťaťu optimálny typ alebo množstvo požadovanej lásky. Niekedy rodičia jednoducho zomrú alebo zmiznú zo života dieťaťa.

Nie je to všetko o rodičoch, samozrejme. Zničujúci vplyv na dieťa môžu mať aj súrodenci, rovnako tak priatelia, susedia a učitelia v škole. Niektoré výskumy ukazujú, že vplyv rodičov na vývoj dieťaťa je výrazný len do veku piatich rokov, po ktorom majú väčší vplyv práve skupiny rovesníkov.

Dieťa si nevyhnutne nesie svoju vlastnú verziu utrpenia. Vždy existuje určitý stupeň, aj keď malý, straty, deprivácie, frustrácie, traumy, opustenia, zanedbávania, zneužívania alebo zlého zaobchádzania.

Po negatívnych skúsenostiach má teraz dieťa neprestajný strach zo zopakovania negatívnych skúseností. Vie, že sa to môže zopakovať, ale nevie kedy a ako. Môže mať strach z toho, že sa znova zopakuje nejaký konkrétny zlý zážitok, alebo to môže byť skôr strach z toho, že sa nejaká zlá vec ešte zhorší. V každom prípade sa tento strach hlboko zakorení ako pocit neistoty pretrvávajúci až do dospelosti.

Naša hlavná povahová črta teda vzniká preto, aby sa vyhla, alebo zvládla určitý druh strachu.

Mylná predstava

Kvôli negatívnym zážitkom z detstva, najmä ak sa takéto zážitky opakujú alebo sú obzvlášť traumatizujúce, si dieťa začína vytvárať skreslený svetonázor. Inými slovami, dieťa si dáva dokopy falošné presvedčenia alebo negatívne predstavy o sebe, o druhých, alebo o živote vo všeobecnosti. Deti majú tendenciu príliš zovšeobecňovať, takže táto mylná predstava je aplikovaná na všetko. Nepravda sa stáva osobným mýtom.

Negatívne správanie

Poháňaná hlboko zakoreneným strachom a riadená skresleným svetonázorom, vzniká jedna z hlavných povahových čŕt, ktorá začína konať. Stratégia prežitia zvolená dieťaťom zahŕňa nejaký druh konfliktu, vojnu proti sebe, proti iným alebo proti životu.

Je to vzor obranného správania, ktorý zvonku vyzerá iracionálne, ale z pohľadu dieťaťa je dokonale racionálny. Práve tento spôsob konania tvorí negatíva vznikajúcej hlavnej črty v detstve.

Hlavná črta sa stáva mechanizmom na prežitie a hlboko v našom vnútri vzniká presvedčenie, že bez tejto črty nedokážeme prežiť. Ak sa totiž situácia omnoho zhorší a vy budete zažívať veľké množstvo stresu, táto črta vám naozaj pomôže prežiť. Svojím bezduchým, vydeseným spôsobom nás hlavná povahová črta presviedča, že negativita je jediná bezpečná možnosť. Vyššie princípy ako pravda, radosť, sloboda a láska sú pre hlavnú črtu nepochopiteľné, a preto im nemožno dôverovať.

Hlavná povahová vlastnosť takisto skresľuje naše obzory, keď robíme životné rozhodnutia. Mieša našu čistú túžbu s našimi primitívnymi strachmi. Pozitívne možnosti interpretuje ako hrozby pre naše prežitie. Zaslepuje nás pred možnosťami a prakticky znemožňuje naše šance na naplnenie.

Mladý človek na prahu dospelosti zrazu čelí dileme: Chcem byť dospelý a vnímaný ako dospelý. Ale moja bežná stratégia prežitia je spoločensky neprijateľná – správam sa ako dieťa. Musím sa chrániť, ale musím zvládnuť aj to, ako ma vidia ostatní.

Riešením je rozvinúť si „rozpoltenú osobnosť“ – detinské strachy, postoje a negativita sa uzamknú vo vnútri (stanú sa tieňom), zatiaľ čo sa svetu predstaví starostlivo riadený verejný obraz (persóna).

Posledný krok, ktorý sa stáva častejšie, je, keď sa mladý dospelý stotožní so svojím vlastným obrazom alebo osobnosťou. Inými slovami, uverí svojej vlastnej lži. Teraz svojou hlavnou črtou uzavrel kruh, z ktorého niet východiska.

Začarovaný kruh

Podobne ako symbolický had požierajúci svoj vlastný chvost, hlavná črta je pre nás akýsi začarovaný kruh, ktorý živíme strachom, ilúziou a klamstvom. Hlavnou črtou je, že je ako čierna diera v osobnosti. Nielenže vysáva radosť zo života, ale je to aj neviditeľný, psychologický slepý bod. Ľudia vo všeobecnosti nevedia, čo je ich najväčšou chybou, pretože to nevidia. A preto sa situácie v ich živote stávajú akýmsi „samonapĺňacím“ proroctvom: „To, čoho sa najviac bojím, sa mi stále deje.“

Ako príklad sa pozrime na nasledovnú situáciu mladej ženy.

Jej hlboký vnútorný strach jej hovorí: „Moje nedokonalosti ma robia zraniteľnou voči kritike.“ Bojí sa, že ľudia odhalia jej nedokonalosti, takže sa jej správanie mení a svojim vystupovaním ukazuje svetu: „Som úžasná, ľudia. Môj život je taký dokonalý, ako len môže byť. Ani sa neobťažujte hľadať nejaké nedokonalosti, pretože žiadne nemám.“

No keďže sa správa tak nadradene, priťahuje kritiku ľudí a teda musí čeliť presne tomu, čomu sa po celý čas snaží vyhnúť. Keď sa stretne s kritikou, jej hlavná črta si ju jednoducho nevšimne, rozhodne sa, že masku dokonalosti treba ešte viac posilniť! Namiesto toho, aby sa teda správala namyslene, môže skúsiť inú taktiku: bude upozorňovať na slabé stránky druhých a začne byť veľmi kritická voči zlyhaniam iných. To odvádza pozornosť od jej vlastnej nedokonalosti a v dôsledku toho vyvoláva dojem, že nemá rovnaké slabosti. Takisto sa môže naučiť iné rafinované spôsoby, ako vítať chválu od ostatných, a tak ich udržiavať ich pozornosť zameranú hlavne na jej lepšie stránky, aby si nevšímali jej nedostatky.

Takýmto spôsobom si ľudia vytvoria sami pre seba pascu, do ktorej spadnú a nedokážu sa z nej dostať. Zastaviť sa a dostať sa z tohto začarovaného kruhu je síce ťažké, ale nie nemožné. Prvým krokom je sledovanie samého seba a uvedomenie si, aké negatívne vlastnosti sa v nás skrývajú.

Aké sú vlastne hlavné povahové črty a čo sú ich pozitívne a negatívne póly, si povieme v ďalšom článku.