Prečo začať pestovať izbové rastliny

Dnes som si povedala, že je čas napísať príspevok o niečom, čo ma baví a tak som sa rozhodla na tomto blogu odštartovať nový „seriál“. Témou tohto seriálu bude starostlivosť o izbové rastliny, nakoľko je to jedno z mojich hobby, do ktorého som sa pustila vlani na jeseň.

Jar je práve v plnom prúde a je to asi to najkrajšie obdobie pre záhradkárov, či pestovateľov. Ak aj vy patríte medzi ľudí, ktorí váhajú, či začať s pestovaním kvetov, možno vás o tom presvedčí môj článok. A nebojte sa, postupne sa v priebehu tohto seriálu dostaneme aj k ďalším radám, či tipom, aby vaše rastlinky vydržali a boli šťastné.

Ľudia pestovali izbové rastliny vo svojich príbytkoch už nepamäti. Dokonca už starí Rimania a Gréci pestovali v hlinených nádobách vavrín pravý (známejší ako bobkový list). V starovekej Číne sa rastliny v kvetináčoch vystavovali na záhradných výstavách už pred viac ako 2500 rokmi. Aj napriek tomu, že toto hobby rozhodne nepatrí medzi žiadnych nováčikov, vďaka modernej dobe značne pokročilo. Od šľachtenia rastlín, po pestovanie panašovaných variantov, až po pestovanie vo vodnom roztoku – hydropónia. Skrátka, v dnešnej dobe existuje kopec vymožeností, ktoré premenia toto hobby na zábavnejšiu činnosť.

Prečo začať pestovať izbové rastliny

Nepotrebujeme vedecké výskumy na to, aby sme vedeli, že človek bol odjakživa spojený s prírodou a pobyt v nej má priaznivé účinky na jeho duševné zdravie. Hlavne v ťažších časoch často sami na sebe cítime, že máme chuť vypadnúť kamsi na hory, alebo sa aspoň prejsť v nejakom parku. Možno aj preto sa väčšina ľudí postupne vo svojom voľnom čase utieka k práci na záhradke pri dome. Tí, čo takúto možnosť nemajú, často v bytoch siahnu po možnosti zaobstarať si nejakú izbovú rastlinku. Aké sú teda účinky izbových rastliniek na nás?

Rastliny dokážu rýchlo zlepšiť náladu.

Naše spojenie s rastlinami je také silné, že niekedy stačí len pár minút byť v ich prítomnosti, aby sme sa začali cítiť lepšie. Štúdie zistili, že na to, aby sme sa cítili pokojnejšie, stačí menej ako 20 minút. V jednom experimente sa účastníci, ktorí strávili dokonca len 5 až 10 minút v miestnosti s niekoľkými izbovými rastlinami, cítili šťastnejší a spokojnejší ako tí v miestnosti bez rastlín.

Rastliny môžu znížiť stres.

Iné štúdie ukázali, že interakcia s rastlinami potláča systém v našom tele, ktorý sa aktivuje, keď cítime stres. Mladí dospelí v jednej štúdii, ktorí strávili niekoľko minút prácou na počítači, sa cítili menej pod tlakom, keď sa v ich okolí nachádzali izbové rastliny. Takisto sa ich krvný tlak nezvýšil v takej miere ako v skupine pracujúcej bez prítomnosti izbových rastlín, čo naznačuje, že rastliny majú potenciál zmierniť stresovú reakciu tela.

Rastliny čistia vzduch.

Snáď najznámejšia štúdia o rastlinkách pochádza od NASA, kedy sa vedci snažili zistiť, ktoré rastlinky sú schopné efektívne čistiť vzduch a vytiahnuť z neho škodlivé látky, ako je napr. benzén. Sú teda prospešné aj pre okolie.

Rastliny majú pozitívny účinok na naše telo.

Pri bode, kde sme sa rozprávali o strese, som spomenula, že prítomnosť rastlín ma pozitívny účinok na náš tlak, ktorý zostáva nižší. Okrem iného ale bolo aj dokázané, že ľudia v prítomnosti rastlín menej často berú lieky proti bolesti. Rovnaké pozorovania dokázali to isté aj pri pacientoch v nemocniciach. V kanceláriách zase ľudia menej často absentovali v práci.

Rastliny zvyšujú našu výkonnosť.

Samozrejme, skúmalo sa i to, aký majú rastliny vplyv na náš výkon. Ľudia, ktorí sa starajú o izbové rastlinky, dosahujú lepšie akademické výsledky. Ak sú v triedach a posluchárňach umiestnené rastliny, študenti dosahujú lepšie známky.

Pozornosť ľudí sa v prítomnosti rastlín zvyšuje, ich reakčné časy sú dokonca rýchlejšie. Účastníci štúdií takisto urobili omnoho menej chýb a dokončili svoju prácu omnoho rýchlejšie, než ľudia, ktorí ju vykonávali bez prítomnosti izbových rastlín.

Mimochodom, ak sa chcete do pestovania rastlín pustiť, tak sa do neho pustite! Nepotrebujete na to štúdie, či argumenty. 😉