Pamätám si, keď som kdesi na internete natrafila na metódu bullet journaling. Už od malička som si písala denníky, no mala som pocit, že neustále opisy dní viac pre mňa nie sú to pravé orechové. Chcela som niečo, kde by som si značila svoje úlohy a ciele, ale aby to zároveň bol osobný zápisník, do ktorého môžem napísať či nakresliť čokoľvek. Táto metóda sa mi zdala ako stvorená pre mňa. A tak som sa do toho všetkého pustila a zvyšok je história.

Najprv som vyskúšala odrážkový plánovač iba v karisbloku so štvorčekovými papiermi. Nerozumela som tomu, ako nasledujúce stránky idú za sebou, staršie mesiace som chcela presunúť dozadu. Netušila som, čo vlastne budem vo svojim prvom odrážkovom plánovači zaznamenávať, no muselo to byť dokonalé. Po niekoľkých mesiacoch som zistila, že kovové krúžky a spony mi prekážajú, že tlač na štvorčekových papieroch je príliš výrazná, papier lacný a nekvalitný. Tak som sa rozhodla zainvestovať do tohto nového hobby a kúpila som si svoj prvý „ozajstný“ bullet journal – Leuchtturm 1917. To som ešte nevedela, že to bol snáď ten najhorší zápisník, keď sa pozrieme na pomer ceny a kvality.

Nuž, učíme sa hlavne na vlastných chybách a takto bolo aj pri mojom odrážkovom zápisníku. Bola som príliš upnutá na to, aby moje zápisníky vyzerali rovnako pekne ako tie na internete, ale aby boli zároveň praktické. Začala som si značiť rôzne, povedzme si to priamo – hlúposti a to len preto, lebo to značili ľudia, ktorí si takisto vytvárali svoje vlastné budžo zápisníky. A tak som mesiace v roku 2018 trávila tým, že som si v papierových stránkach rysovala tabuľky so štvorčekmi, ktoré som vyfarbovala podľa toho, čo som robila. Sledovala som ako dlho spím, či koľko vody som počas dňa vypila.

Až postupom času som nabrala akúsi odvahu vykašľať sa na všetky tie doterajšie odrážkové zápisníky a začať v tom svojom sledovať skutočne to, čo chcem a potrebujem. Už viac nesledujem príjem tekutín, či spánok. Môj fit náramok spánok približne zmeria a vďaka práci z domu spávam a vstávam v rovnakom čase dokonca i cez víkendy. Príjem tekutín sledujem vďaka fľaši postavenej na stole, ktorá sa musí počas dňa niekoľkokrát vyprázdniť. Dopĺňam ju pollitrovými šálkami raňajšieho a poobedňajšieho čierneho čaju s mliekom.

Vo svojich záznamníkoch viac nezaznamenávam, ako som sa v daný deň cítila. Pretože pre mňa viac nie je dôležité, či som v daný deň mala skvelú náladu, alebo sa mi nedarilo. Nevidela som význam v tom, prečo by som si mala pripomínať zápisom, že som sa v nejaký deň necítila dobre.

Namiesto toho som sa vrhla na zvyky, ktoré skutočne potrebujem vybudovať, či už je to raňajšia desaťminútovka jógy, alebo cvičenie na chrbát a meditácia večer pred spaním. Stále si počas dňa zapisujem to, za čo som bola v daný deň vďačná. Je pre mňa užitočné, keď sa vrátim v zápisníku spätne a vidím, za aké malé zázraky som bola v jednotlivé dni vďačná, či už to bol spoločný obed s kolegami po dvoch rokoch pandémie, alebo zásielka až zo samého Japonska, ktorá mi urobila radosť. Káva s kamoškou. Pozitívny komentár pri novej kapitole môjho online príbehu.

Vždy som chcela kresliť, ale zistila som, že toto hobby sa s mojim odrážkovým plánovačom akosi neznesie. No mať iba obyčajné čisté stránky s textom ma nikdy nebavilo. Siahla som preto po washi páskach, samolepkách a dekoratívnych papieroch určených na scrapbooking. Ak sa mi zdá nejaká dvojstránka akási prázdna, capnem na ňu farebnú nálepku a vyzerá to hneď veselšie. Krajšie. Milujem samolepky. Z toho asi nikdy viac nevyrastiem.

Na začiatku svojej cesty bullet journalingu som kopírovala dvojstránky ostatných ľudí. A to je v poriadku. Boli predsa iba pre mňa. Človek sa učí predovšetkým tým, že „odkukáva“ od iných. Až potom sa bezduché kopírovanie mení na inšpiráciu, keď si človek danú metódu či techniku osvojí, prispôsobí potrebám a opäť vynájde ako svoju vlastnú. No vždy to chvíľku trvá. Ani ten najkrajší bullet journal nevznikol zo dňa na deň.

Zistila som, že i samotné vytváranie odrážkového plánovača je pre mňa akýmsi relaxom, koníčkom. V porovnaní s denníčkom, kde som na papier iba vypľula zápisky z dňa, ktoré, koniec koncov, boli nepodstatné. Pri bullet journale mám pocit, že napredujem. Dekorovanie dvojstránok ma baví, dokážem pri tom stráviť kopec času. No i napriek tomu ma hnevá, keď hodiny rysujem tabuľku so štvorčekmi. Namiesto toho som začala používať pečiatky. Zmenili metódu mojej práce a ušetrili mi obrovské množstvo času.

Namiesto denného rozpisu pripomínajúceho diár, som sa rozhodla vziať metódu bullet journalu do vlastných rúk úplne. Táto flexibilita metódy vie byť niekedy strašidelná, ale niekedy oslobodzujúca.

Možno vám niektorí ľudia budú tvrdiť, že to, čo si zapisujete vy do svojho zápisníka, nie je skutočný bullet journal. Neverte im. Každý odrážkový plánovač je jedinečný a je jedno, či ho robíte do zápisníka s bodkovými stránkami, alebo do A4 zošita s linajkami. Podstatné je, že naozaj slúži.

Asi tou najväčšou výhodou budža je, že vás na chvíľku donúti v dnešnej uponáhľanej dobe zastaviť sa a… popremýšľať. O tom, čo ste chceli, o tom, čo sa vám podarilo, ale i o tom, čo možno nevyšlo. Sebareflexia je jednou z jedinečných vlastností, ktorou sa môže chváliť iba ľudské pokolenie…

Čím neskoršie v noci píše blogger, tým je článok depresívnejší.

Čínske príslovie

Ospravedlňujem sa pre prípad, ak tento článok možno vyznel akosi negatívne. Keď som si ho po sebe čítala, mala som pocit, že už nie je taký všetko je super-krásne-fantastické ako tie ostatné na tomto webe. 😅